Posledná dekáda v NHL priniesla množstvo významných postáv a osobností, ktoré svojou činnosťou určovali smer, ktorým táto liga napredovala. Ak by sme sa zameriavali čisto iba na vplyv, náš zoznam by bol len nudný list funkcionárov a manažérov. Avšak hokej sa hrá na ľade, a preto aj práca týchto ľudí závisí od hráčov a trénerov. Rozhodol som sa teda, že okrem čelných predstaviteľov ligy sem zahrniem aj hráčov, trénerov, generálnych manažérov a prezidentov klubov. Bez ďalších rečí sa teda poďme spolu pozrieť na desať najvplyvnejších postáv dekády v NHL.

1. Sidney Crosby

‘Sid The Kid‘ odštartoval dekádu vo veľkom štýle, keď vsietil víťazný gól Kanady vo finále Olympijských hier vo Vancouveri proti výberu USA. Sezónu 2009/10 zakončil ziskom Trofeje Mauricea Richarda za strelenie najvyššieho počtu gólov spomedzi všetkých hráčov v tejto sezóne (51). Už v tomto období bol víťazom jedného Stanley Cupu, no jeho najlepšie roky mal ešte stále pred sebou.

Problémy mu však spôsobil otras mozgu, kvôli ktorému vynechal väčšinu zápasov zo sezón 2011/12 a 2012/13. Najmä dĺžka jeho rekonvalescencie vyvolávala rôzne pochybnosti o jeho návrate do kolotoča NHL. Avšak aj v tomto prípade platí, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Crosbyho zranenie rozprúdilo mnohé debaty o bezpečnosti a zdraví hráčov a najmä na zranenia hlavy sa od tejto doby pozeráme už oveľa zodpovednejšie. Crosby však túto skepsu ohľadom svojho návratu dokázal veľmi rýchlo umlčať. V ročníku 2013/14 zaznamenal najvyšší počet bodov medzi všetkými hráčmi v lige (104) a okrem toho získal aj Hartovu Trofej a Trofej Teda Lindseyho.

Vrchol jeho kariéry však prišiel v sezónach 2015/16 a 2016/17, počas ktorých doviedol Tučniakov k dvom ziskom Stanley Cupu v dvoch po sebe idúcich sezónach, čím sa stali prvým tímom, ktorému sa to podarilo v ére platového stropu. V oboch týchto sezónach sa stal aj najužitočnejším hráčom vyraďovacej časti, čo dokázal len ako tretí hráč v histórii. V roku 2017 bol opäť najlepším strelcom so 44 gólmi a okrem toho bol menovaný aj medzi 100 najlepšími hráčmi, ktorí kedy hrali v najlepšej hokejovej lige sveta.

null

null

2. Alexander Ovechkin

Ovi bol vždy porovnávaný práve s Crosbym o tom, kto je lepším z tejto dvojice. Obaja odštartovali svoju púť v NHL v sezóne 2005/06, v ktorej zo začiatku vynikal skôr o dva roky starší Ovechkin, keď získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika súťaže. Odvtedy mal však najmä vďaka tímovým úspechom navrch kanadský center. Ovi rozhodne netrpel nedostatkom individuálnych ocenení a trofejí, no významnejší úspech s Washingtonom mu až do predminulej sezóny chýbal (ak nepočítame dve Prezidentské trofeje).

Okrem spomínaných dvoch Prezidentských trofejí, ktoré získal Washington v sezónach 2015/16 (120 bodov) a 2016/17 (118 bodov), dotiahol Caps ako kapitán aj k štyrom prvenstvám vo Východnej konferencii. V sezóne 2017/18 však konečne prišiel okamih, o ktorom od malička sníval nielen Ovi, ale aj celý tím okolo neho. Capitals sa po prvýkrát v histórii získať vysnený Stanley Cup. Medzi top momenty dekády určite patria aj Ovechkinove divoké oslavy. Od jazdy v taxíku s pohárom, cez párty vo Vegas, až po kúpanie vo fontáne. Stihol toho naozaj veľmi veľa.

Z individuálnych ocenení môžeme ešte spomenúť zisk Hartovej Trofeje v roku 2013, Trofeje Teda Lindseyho v roku 2010 a Trofeje Maurica Richarda, ktorú sa mu v tejto dekáde podarilo získať až šesťkrát. Nie nadarmo sa mu hovorí ‘The Great Eight‘.

null

null

3. Gary Bettman

Bettman je veľmi zaujímavou a polarizujúcou postavou. Mnoho fanúšikov ho nemá príliš v láske, no nemožno mu ani uprieť množstvo úspechov, ktoré sa mu počas tohto desaťročia podarilo dosiahnuť. Spomenúť môžeme napríklad vyjednanie 5,2 miliardového kontraktu s kanadskou spoločnosťou Rogers o národných vysielacích právach NHL v Kanade, predaj novovzniknutej organizácie vo Vegas Billovi Foleymu za 500 miliónov dolárov a v neposlednom rade aj celkový zisk ligy dve miliardy dolárov, čo sa odrazilo na raste platového stropu z 56,8 miliónov dolárov v sezóne 2009/10 na súčasných 81,5 miliónov dolárov.

Spomínaná nevraživosť fanúšikov je však z určitej časti opodstatnená, pričom pretrváva najmä od posledného ‘lockoutu‘ zo sezóny 2012/13, kedy každý tím odohral iba 48 zápasov. Veľká vlna kritiky sa na neho spustila aj po neúspešnom vyjednávaní s Medzinárodným olympijským výborom, čo vyústilo až v neúčasť hráčov z NHL na minuloročnej olympiáde. Veľa dobrého, niečo zlé, no Bettmanov vplyv jednoznačne nemožno spochybniť.

null

null

4. Connor McDavid

McDavid bol síce draftovaný až v roku 2015, no jeho prínos lige bol niečím výnimočným, a preto tu samozrejme nesmie chýbať ani on. Vo veku 19 rokov a 266 dní sa stal najmladším kapitánom v histórii. Aj napriek tomu, že za svoju krátku kariéru odohral len 317 zápasov, podarilo sa mu zaznamenať až 423 bodov (147+267) s priemerom 1.33 bodu na zápas. Tieto skvelé výsledky mu v roku 2017 zabezpečili osemročný kontrakt s najväčším Cap Hitom v lige (12,5 milióna dolárov).

Čo sa týka individuálnych ocenení, tak tam si viedol tiež veľmi dobre. ‘McJesus‘ sa stal dvakrát najproduktívnejším hráčom súťaže (2017,2018), dvakrát získal Trofej Teda Lindseyho (2017,2018) a raz sa mu podarilo získať aj Hartovu Trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti.

McDavida môžeme bez akýchkoľvek pochybností považovať za najväčší talent svojej generácie. A tak, ako súčasní nováčikovia v detstve vzhliadali (a stále vzhliadajú) ku Crosbymu či Ovechkinovi, bude budúca generácia mladých talentov po celom svete vzhliadať najmä ku Connorovi McDavidovi.

null

null

5. Donald Fehr

Fehr pred svojím vstupom do NHL pôsobil 26 rokov ako výkonný riaditeľ Hráčskej asociácie MLB (MLBPA). V roku 2009 z tohto postu odstúpil, aby sa pridal k Hráčskej asociácii NHL (NHLPA) v roli poradcu. Krátko nato bol však zvolený na post výkonného riaditeľa NHLPA.

Takisto ako Gary Bettman, aj Fehr priniesol dlho potrebnú stabilitu a jeho prínos bol jedným z hlavných dôvodov, prečo sme nevideli viac ako jeden ‘lockout‘. Každá minca má však dve strany a to isté môžeme povedať aj o práci Donalda Fehra. Ten totiž nezahrnul do CBA (Collective Bargaining Agreement – kolektívna zmluva medzi NHL, majiteľmi klubov a NHLPA) z roku 2013 zastúpenie NHL na olympijských hrách, čo spôsobilo neúčasť jej hráčov na tomto podujatí v Južnej Kórei.

Veľkým problémom, ktorý sa mu ešte nepodarilo vyriešiť, je aj tzv. ‘escrow‘. Escrow je vo všeobecnosti určité percento z hráčovho platu, ktoré neputuje jemu, ale NHL a NHLPA. Veľkosť čiastky, ktorá sa týmto spôsobom nedostane k hráčovi, je určená výškou jeho platu (čím vyšší plat, tým viac mu liga a Hráčska asociácia z neho zoberú). Nespokojnosť hráčov s escrow je už dlhú dobu známy fakt, no ani za desať rokov nedokázal Fehr prísť s nijakou prijateľnou zmenou.

null

null

6. John McDonough

Potom, čo Rocky Wirtz prevzal ako nový majiteľ kontrolu nad upadajúcou organizáciou Blackhawks, snažil sa presvedčiť v tom čase ešte prezidenta Chicaga Cubs, Johna McDonougha, aby sa stal jedným z hlavných pilierov zmeny Čiernych Jastrabov. A ako už všetci dobre vieme, Wirtz ho dokázal presvedčiť, a McDonough sa tak stal prezidentom Chicaga Blackhawks.

O Jastrabov nebol pred jeho nástupom absolútne žiadny záujem. Hráči ako Duncan Keith či Patrick Sharp rozdávali pred štadiónom lístky zadarmo, no aj tak na ich zápasy prišlo vždy tak päť ľudí (samozrejme preháňam, ale nebolo to vôbec dobré). McDonoughovi sa však podarilo dostať Hawks do lokálnych televízii (niečo, čo bývalý majiteľ Bill Wirtz vždy odmietal urobiť), čím zvýšil povedomie o nich, a vďaka čomu prišla aj vyššia návštevnosť na ich domácich zápasoch. Hawks patria aktuálne k najviac navštevovaným tímom v lige a obrovský podiel má na tom práve prezident tejto organizácie.

McDonough prispel značnou mierou asi k najväčšiemu obratu smerovania organizácie v dejinách ligy, možno aj v dejinách športu ako takého. Dokázal prerobiť chátrajúci klub na organizáciu, ktorá sa môže pýšiť ziskom troch Stanley Cupov v priebehu piatich rokov.

null

null

7. Patrick Kane

Existuje vôbec lepší štart do novej dekády než strelenie gólu, ktorým rozhodnete o zisku Stanley Cupu pre svoj tím? Kaner to dokázal vo finálovej sérii medzi Hawks a Flyers v roku 2010. Najkurióznejšie na tomto góle bolo, že okrem neho a Patricka Sharpa nikto nevedel, či puk prešiel do bránky domácich. Po krátkej chvíli však rozhodcovia uznali platnosť toho gólu, a Chicago sa tak mohlo tešiť po 49-ročnom čakaní zo zisku Stanley Cupu. O tri roky neskôr sa stal najužitočnejším hráčom vyraďovacej časti a pomohol Hawks k zisku piateho Stanley Cupu v histórii. Do tretice to Jastraby zopakovali aj v roku 2015.

V časovom intervale od sezóny 2009/10 do dnešného dňa získal až 831 bodov v základnej časti, čím sa radí na celkové druhé miesto, hneď za Sidneyho Crosbyho, ktorý nazbieral 836 bodov. Z individuálneho pohľadu môžeme za jeho najúspešnejšiu sezónu považovať tú, ktorá sa hrala na prelome rokov 2015 a 2016. Kaner vďaka svojim skvelým výkonom získal Hart Trophy, Art Ross Trophy (nazbieral 106 bodov) a Ted Lindsey Award.

Vďaka výške 180 centimetrov a váhe 80 kilogramov stál by pri zrode novej kultúry v NHL. Svojím vstupom do ligy otvoril dvere aj pre ďalších hráčov, ktorí síce nie sú vysokí a silní, no vďaka svojej šikovnosti patria k najlepším hráčom svojich tímov. Ako príklad môžeme uviesť Johnnyho Gaudreaua z Calgary či Kaneovho tímového kolegu, Alexa DeBrincata.

null

null

8. Jim Rutherford

Generálny manažér Pittsburgu Penguins má za sebou veľmi úspešnú dekádu. Dokázal poskladať mužstvo, ktoré ako jediné v ére platového stropu dokázalo zvíťaziť v dvoch po sebe idúcich sezónach. Okrem toho sa stal aj prvým generálnym manažérom od roku 1967, ktorému sa podarilo vyhrať Stanley Cup s dvoma rôznymi organizáciami (s Carolinou v roku 2006 a s Pittsburghom v rokoch 2016 a 2017). V roku 2016 bol dokonca za svoju prácu odmenený cenou pre najlepšieho generálneho manažéra (dnes sa nazýva ‘Jim Gregory General Manager of the Year Award‘). Avšak to najvýznamnejšie ocenenie dostal Rutherford až v roku 2019, keď bol spoločne s Jerrym Yorkom uvedený do Hokejovej siene slávy v kategórii ‘Builder‘.

null

null

9. George McPhee

Súčasný prezident hokejových operácii vo Vegas pôsobil na začiatku desaťročia ako generálny manažér Washingtonu Capitals. V hlavnom meste USA poskladal tím, ktorý so ziskom 121 bodov vyhral Prezidentovu trofej a stal sa z bodového pohľadu najúspešnejším mužstvom, ktoré kedy táto organizácia mala.

Jeho najvýraznejší počin však prišiel, keď si ho majiteľ Golden Knights, Bill Foley, zvolil za prvého generálneho manažéra tejto novovzniknutej organizácie. McPhee mal pred sebou nesmierne náročnú úlohu. Spolu s novým trénerom, Gerardom Gallantom, musel zostaviť konkurencieschopný tím z hráčov, ktorých v ostatných kluboch považovali za menej dôležitých. Dnes už môžeme povedať, že svoju úlohu splnil na jednotku s hviezdičkou. Rytieri sa vo svojej prvej sezóne dostali až do finále, kde podľahli McPheeho bývalému klubu, Washingtonu Capitals. Mierne sklamanie z neúspechu vo finále mu však napravil zisk trofeje pre najlepšieho generálneho manažéra roku 2018.

null

null

10. Joel Quenneville

Na mieste s číslom desať sa nachádza bývalý dlhoročný kouč Chicaga Blackhawks a dnes hlavný tréner Floridy Panthers, Joel Quenneville. V roku 2009 prevzal po Denisovi Savardovi post hlavného trénera, čím započala éra plná úspechov a víťazstiev. ‘Coach Q‘ priviedol tím okolo štvorice Toews, Kane, Keith a Seabrook k trom Stanley Cupom v priebehu piatich rokov. Podobný úspech s minimálne tromi získanými titulmi zaznamenali počas bohatej športovej histórie v Chicagu už iba George Halas s Chicagom Bears (americký futbal) a Phil Jackson s Chicagom Bulls (basketbal).

Počas svojho pôsobenia s Jastrabmi si pripísal až 452 víťazstiev v základnej časti, pričom celkovo má vo svojej bohatej kariére na konte až 904 víťazstiev. Lepší je v tomto smere iba legendárny Scotty Bowman s 1244 víťazstvami. Quenneville sa s Chicagom rozlúčil v novembri minulého roku, kedy po ňom prevzal post hlavného trénera Hawks Jeremy Colliton. Od začiatku tejto sezóny však už pôsobí ako hlavný tréner Panthers, kde sa aspoň z časti pokúsi napodobniť svoje úspechy zo Chicaga.

null

null

Osobností, ktoré svojou prácou či výkonmi na ľade ovplyvnili svet NHL, bolo však omnoho viac. Viac sa ich ale do top 10 nezmestilo, a tak si spomenieme aj desať takzvaných ‘honorable mentions‘, ktorým len tesne unikla účasť v tejto vybranej spoločnosti:

Steve Yzerman – súčasný GM Detroitu, bývalý GM Tampy Bay Lightning
Bill Daly – zástupca Garyho Bettmana a riaditeľ právneho oddelenia NHL
Stan Bowman – GM Chicaga Blackhawks
George Parros – riaditeľ oddelenia bezpečnosti hráčov (NHL Player Safety)
Brendan Shanahan – súčasný prezident Toronta Maple Leafs, predtým pôsobil ako riaditeľ NHL Player Safety
Erik Karlsson – obranca San Jose, jediný bek, ktorý nazbieral viac ako 500 bodov v tejto dekáde
Barry Trotz – doviedol Washington k Stanley Cupu, v súčasnosti pôsobí ako tréner New Yorku Islanders
Darryl Sutter – ako hlavný tréner priviedol LA Kings k dvom Stanley Cupom
Lou Lamoriello – odštartoval prestavbu Toronta Maple Leafs, aktuálne pôsobí ako GM New Yorku Islanders
Marc-Andre Fleury – najviac výhier spomedzi všetkých brankárov počas tejto dekády, dva Stanley Cupy s Pittsburghom a finálová účasť s Vegas