'4 hodiny vlakom, 9 hodín v lietadle, 5 hodinové medzipristátie, ďalších 6 hodín v lietadle. A potom už konečne na ľade s chlapcami!' - zatvítoval dnes Bobby Ryan z Anaheim Ducks. Veru, zhruba 740 hráčov profesionálnej severoamerickej hokejovej ligy sa zbližšia či zďaleka vracia k svojim chlebodarcom. A výplatným páskam. Výluka je totižto od skorého nedelného rána minulosťou. Z reakcií zainteresovaných strán vanie nič iné než optimizmus. Ale teší sa naozaj každý?

Vo svojom okolí ale aj v niektorých médiách sa stretávam s názormi, že skrátená sezóna nebude mať šmrnc. Že sa sezónou ani vlastne nedá nazvať. Takmer presná polovica zápasov základnej časti je nenávratne fuč. Hociktorý tým vyhrá „polovičnú“ sezónu bude síce označený za víťaza Stanley Cupu, ale s hviezdičkou, ktorá na spodku strany podá vysvetlenie, že išlo o skrátenú sezónu. Ani ja, ako hráč takého mančaftu, by som nemal zo svojho víťazstva 100% radosť. Mal by som pocit, ktorý by som prirovnal k víťazstvu vo Wimbledone pričom sa však nehralo na tri víťazné sety, ale len dva.

Fanúšikovia počas výluky ventilovali svoju frustáciu rôznymi spôsobmi. Mnohí si za svojimi „sľubmi pomsty,“ ak sa to tak dá nazvať, stoja aj teraz keď už je jasné, že sa hrať bude. Pamätáte si ešte na kanadského fanúšika z môjho predchádzajúceho článku? Ako sa dušoval, že až sa sezóna začne, odbojkotuje toľko zápasov svojho týmu koľko ich bolo od Vianoc do začiatku sezóny zrušených? Čiže v priemere 10. Žiadne lístky, žiadne sledovanie zápasov v televízii, žiadne kupovanie suvenírov. Absolútne nič! Steve Chase v tomto nie je sám. Jeho „Just Drop It“ iniciatívu podporilo na Facebooku 21,000 fanúšikov. Steve dokonca dodal, že on a jeho kamaráti s každým ďalším dňom výluky viac a viac rástli v presvedčení, že odbojkotujú celú sezónu, už akúkoľvek podobu bude mať.

Polovičnú radosť z konca výluky pochopiteľne majú fanúšikovia v Európe, kde v tamojších ligách skôr či neskôr skončila hromada hráčov naháňajúc puk po väčších klziskách. Negatívnym dopadom ich návratu do severnej Ameriky podľa mňa bude aj to, že týmy, ktoré ich mali na svojich súpiskách, o to viac tých s prívlastkom hviezda, zaznamenajú zmenu výsledkov, najpravdepodobnejšie smerom k horšiemu. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale takí Rytíři z Kladna spadnú práve do tej kategórie. A vlastne celé ligy ako také budú tým pádom skreslené. Pred Kristom a po Kristovi bude v ich prípade platiť ako Počas výluky a Po výluke.

Z plného hrdla „Radšej žiadnu sezónu než polovičnú“ nekričím len kvôli tým, ktorí si návrat k hokeju zaslúžia viac než ktokoľvek iný – personál reštauračných zariadení v okolí štadiónov, predavači suvenírov, officoví zamestnanci klubov, členovia upratovacích čiat, uvádzači, vodiči rolieb atď. – teda ľudia, ktorých sa výluka dotkla jednoznačne najviac. Nalejme si čistého vína. Hokejisti so svojimi nafúknutými platmi si stratiť dolár tu a tam môžu dovoliť, detto majitelia klubov; my fanúšikovia sme akurát postrádali radosť z hry, ktorá však naše peňaženky nijako nestenšila. No skôr spomenutí jednotlivci utrpeli najviac. Niektorí z nich boli nutení odísť, mnohým sa siahlo na platy smerom do mínusu, viaceré biznisy prežili posledné mesiace len silou vôle a z dolárov verných fanúšikov, ktorí využili ich služby hoci sa nehralo. Klobúk dole pred nimi!

Ok. Nechcem skončiť na pesimistickú nôtu. Áno, teším sa na všetko čo súvisí s tým, keď sa hrá. Budem držať palce svojim Jazdcom z New Yorku. Zavolám agentovi či nemá extra lístky. Kúpim si v Madison Square Garden suvenír. A pozriem si aj nočný zápas zo Západu v telke.

Nech žije Sezóna 2012-13*!